Ako raňajkujeme a návyky

úryvok z knihy  Varenie pre úspešnú ženu , MUDr.Tatiana madarászová

Ako raňajkujeme? Návyky.                                                                                                 .                         

Zväčša nezdravo. Napriek nárastu počtu ľudí so záujmom o zdravší životný štýl, neustále  dominujú  staré  konzervatívne názory.

a.) V prípade raňajok prevláda názor, že deň treba začínať  bohatými a  hutnými raňajkami. Zvyčajne  je to chlieb natretý maslom, k tomu šunka, paprika, rajčina a bodku urobí  kakao  alebo káva. Ďalšou podobnou alternatívou je praženica, párky, paštiky, syry a podobne.

b.) Je tu ale aj opačný extrém. Veľkú skupinu  tvoria  ľudia, ktorí  si vypestovali návyk ráno nejesť. Deň  začínajú čiernou kávou a cigaretou.

c.) Veľa ľudí počas svojho života zistilo, že im ťažké raňajky robia zažívacie ťažkosti alebo odoberajú vitalitu. Preto sa naučili raňjkovať ľahko stráviteľné jedlá- ovocie, cereálie, šťavy, zeleninu......, alebo  si nalačno vypijú čaj a  raňajkujú neskôr, po 10-11hodine

d.) V praxi sa stretávam aj so skupinou ľudí, ktorí  uznávajú určitý životný štýl, ktorého súčasťou je aj špecifické stravovanie. Nezriedka u niektorých osôb zachádza poňatie správnej výživy do absurdných podôb. Miesto toho, aby im výživa pomáhala, im naopak škodí.               

Ako  raňajky  (či iné denné jedlá) praktizujeme, je závislé  na mnohých faktoroch.  Tie majú vplyv na vytvorenie našich návykov. V podstate, čo sa týka stravovania, sme v zajatí našich návykov. Ľudia si návyky  vypestovali v rôznych obdobiach života. Avšak väčšinu návykov a  návykov k  určitým typom jedál si prinášame z detstva.

Čo je vlastne návyk?

Návyky  a to nie len  stravovacie, sa vytvárajú v mozgu. Sú následkom (výsledkom) opakovania určitých podnetov a činností. Návyky sú vlastne  akési  automatizmy- pamäťové vzorce  konkrétnych aktivít, spôsobov konania, myslenia alebo cítenia v našom mozgu.

Opakovaním  konkrétnych činnosti vzniknú v mozgu akési kvázi vychodené chodníčky. Počas týchto procesov sa uvoľňujú v mozgu určité  hormonálne substancie, tzv. neuromediátory (napr. dopamín, serotonín, oxytocín, endorfíny ....). Tieto na prebiehajúce podnety navodzujú  príjemné pocity, čo býva najpodstatnejším podnetom k stabilizácii návyku. Príjemné pocity  sú dôvodom, prečo na návykoch lipneme, nechceme sa ich vzdať a meniť ich. Návyky pôsobia ako droga.                                                                                                                                                                        Návyky sú vlastne naše individuálne spôsoby, akými pristupujeme k rôznym udalostiam v našom živote ( stravovanie, obliekanie, hygienické  návyky, rôzne rituály.... .) Tieto návyknuté spôsoby idú v súlade s existujúcimi postupmi v našom mozgu. Tieto sme si priebežne počas života  vytvorili opakovaným prežitím týchto udalostí. Od detstva si takto opakovaním činností  návyky sústavne vytvárame. Napríklad  chodiť na WC, zdraviť, jesť príborom, hygienické návyky, upratovať, chodiť do školy, ...... Stačí, že určitý podnet urobíme  viac krát a v mozgu sa spustí proces vytvorenia návykovej štruktúry, k zápisu do  dlhodobej pamäte. Týmto sa opakované aktivity automatizujú. Stávajú sa rutinou. V mozgu sa to deje preto, lebo je to pre nás užitočné. Automatické reakcie vykonávame podvedomo, bez úsilia sústredenia sa a tým mozog šetrí energetické zdroje. Toto býva dôvodom, prečo nám v týchto prípadoch mozog diktuje zotrvávať na starých vyskúšaných chodníčkoch. Po starom to ide bez námahy, cítime dobre, isto a bezpečne.                                                                                                                                                      

Ale vráťme sa späť k stravovaniu.                                                                                                                                               V rodinách, v ktorých sme vyrastali, sa udržiavali určité  stravovacie  zvyklosti. Aj krajina a životný štýl, ktorým žijeme, nám ponúkli  tradičné jedlá  alebo aj lahodné  chute kuchyne z iných krajín. Vplyvom konzumovania chutí, ktoré si vyberáme v závislosti aj od zdravotného stavu, podľa toho aké máme chute, či podliehame trendom, či osvete o  životnom štýle, sme si vytvorili aktuálne návyky. V závislosti od návykov si volíme náš jedálniček.

Zhrnutie:                                                                                                                                         Pri konzumácii jedla, na ktoré máme vypestovaný návyk, sa cítime príjemne a šťastne. Aj vtedy, keď ide o zdraviu škodlivé jedlo. Napriek tomu, že o škodlivosti vieme (niekedy aj nie), mávame probém zmeniť to a vzdať sa príjemnej dobroty.

Čo stým?:   Mozog nás núti pokračovať v udržiavaní starých zvyklostí. Preto je ťažké sa  odhodlať  urobiť zmenu. Zmena  je sprevádzaná veľkou neistotou. Sme na vážkach, či je zmena vôbec vhodná. A mávame dokonca problém vybrať si jednu z množstva možností, ktoré môžeme pre zmenu podniknúť. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať spoluprácu s odborníkmi, ktorí sa venujú tejto problematike. Odborníkov je veľa a aj rôznych poradenských štýlov a názorov. Novou metódou je koučing.

Koučing neradí, ale  vychádza z princípu, že každý človek vo svojom hlbokom vnútri vie, čo je pre neho- ako pre individualnu bytosť najvhodnejšie. Nedostatok času a málo koncentrácie na seba samého nás vedú k tomu, že sa zanedbávame a ničíme (poškodzujeme si zdravie). Doťahujeme to tak ďaleko, že sa nám v tele niečo pokazí. Žiaľ až  choroba, bolesť, kozmetická vada, výsmech okolia, nezáujem partnera, konflikty...a podobne, nás motivujú k tomu, aby sme začali niečo konať.                               Koučing ponúka štrukturovanú spoluprácu k tomu, aby človek podnikal nie len vtedy, keď je k zmene dotlačený. Pomáha  roztočiť kolotoč podnikavého života a nastoliť harmóniu so sebou samým a okolím. Podnecuje tvorivosť v hľadaní rôznych možností riešení a motivuje  zmeny realizovať.