Rovnováha v životospráve

V oblasti výživy, spracovaní prijatých potravín a vylúčení odpadov ich metabolizmu

1.

Dodržiavať optimálny príjem cukrov, tukov, bielkovín, vody, minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Ak urobiť zmenu, tak len ubratím dávok bielkovín a tukov za účelom očisty               ( očistné kúry, pôsty). Príjem vody a uhľohydrátov treba udržiavať v optimálnom prísune, v závislosti od  energetických potrieb, ktoré súvisia s našim výdajom- či fyzickým alebo psychickým. Našim základným palivom je glukóza. Svalové bunky vedia využiť na tvorbu energie  aj tuky. Pre mozog je ale  glukóza jediným zdrojom energie.

Optimálny ? –  sú vypracované výživové tabuľky, ktoré uvádzajú orientačné odporúčané dávky jednotlivých živín pre všetky vekové kategórie, aj  v závislosti od pohlavia a dennej aktivity.

2.

Okrem množstva stravy je dôležité aj striedanie potravín. Všetky potraviny sú samozrejme pre nás zdrojom základných  živín ( bielkoviny, tuky, cukry....),rozdiel však je v spôsobe trávenia a metabolizovania. Každý človek individuálne spracováva prijatú potravu a sú genetické predpoklady na to, ktoré potraviny zužitkuje lepšie a ktoré mu budú robiť  ťažkosti. Pri nadmiere konzumácie určitého druhu potravín, môže týmto  dochádzať v tele  k hromadeniu určitých odpadov. Ak telo pre svoje danosti nestíha tieto odpady vyplavovať, hromadia sa a môžu ukladať v rôznych tkanivách. Tkanivá na tieto depozity reagujú rôznymi typmi zápalových a iných reakcií. ( v kĺboch, koži, svaloch, väzoch, šľachách.....)

3.

Dbať na správne trávenie, jeho kondíciu a správne vylučovanie stolice črevom. Stolica by mala byť 1-2 x za deň. Treba poznať zásady fyziologického trávenia a nejesť potraviny spôsobmi, pri ktorých sa potraviny dostatočne nespracujú ( nezužitkujú) alebo prístupmi, ktoré  vyvolávajú narušené fungovanie, sprevádzané tráviacimi ťažkosťami.( pocity plnosti, plynatosť, zvracanie, bolesti vyvolané podráždením žalúdka, žlčníka....)

4.

Voliť dávku aj  zloženie vami stráviteľnej stravy tak, aby aj ostatné vylučovacie systémy vládali vyhadzovať z tela metabolity aj iné  odpady a škodlivé toxíny. Obličky  produkciou moču. Dýchací systém vydýcha odpadový CO2, prchavé látky a hlieny, pečeň produkuje žlč a v nej rozpustné odpady, koža odvádza z tela  odpady potovými žľazami a mazovými žliazkami, lymfatický systém vychytáva baktérie, vírusy....chemické a iné cudzie látky v tele.

5.

Pri narušenej rovnováhe- čo sa prejaví ochoreniami, odchýlkami v laboratórnych testov (krvi, aj iných), treba čo najskôr stav riešiť s odborníkmi. Urobiť náležité zmeny vo výžive aj iných opatrení v životospráve a pravidelne kontrolovať účinnosť opatrení týchto opatrení.

V  pohybovom režime  môžeme urobiť tieto opatrenia: optimalizovať pohyb

1

Zamerať sa na to, aby bola intenzita, trvanie a častosť svalovej práce primeraná – veku, pohlaviu, konštitúcii, zdravotnému stavu a primeraným  potrebám. Nie je zdraviu prospešné, jeden deň zabehnúť maratón a ďalšie dni nerobiť nič.

Ľudia manuálne pracujúci by mali po práci fyzicky relaxovať a ľudia so sedavým typom zamestnania by sa mali  po práci viac hýbať a dotiahnuť tým rovnováhu v pohybe. Žiaľ veľká časť  ľudí so sedavým zamestnaním sa po skončení práce dostatočne nehýbe. Čas trávia pri televízore, počítači, v kine, pohostinstvách...Je to jeden z civilizačných pôsobení na vývoj typických ochorení.

2.

Náhla zmena pohybového režimu vyvoláva regulačný stres.

Nie je dobré nárazovo zmeniť pohybový režim- napríklad športovec zo dňa na deň prestane trénovať, alebo naopak- byť netrénovaný a zrazu urobiť výstup na Mount Everest.

3.

Dôležité je  aj zameranie  na rovnováhu v zaťažovaní svalov a svalových partií. Ak človek používa a zaťažuje len určité svaly, mal by aktívne cvičiť so svalmi, ktoré menej používa. Takto sa dá predchádzať  ochoreniam nie len chrbtice, ale aj  mnohým iným.

Športovci, pri výkone svojho druhu športu preťažujú určité svalové partie. Aby boli vrcholovo výkonní, musia rovnovážne trénovať aj ostatné svalstvo.

Pri sústavnom zaťažovaní až preťažovaní svalstva treba aktívne svalovinu regenerovať. Ale to je už z oblasti oddych a relax.

Spánok

Dodržiavať pravidelný spánok, podľa potreby. Je to individuálne, od 6-10 hodín.  Treba poznať svoje potreby. Deficit spánku je potrebné vždy dospať. V spánku dochádza k regenerácii mozgu a príprave podmienok k fungovaniu v  nasledujúci deň. Dlhodobé chýbanie spánku, či ponocovaním počas zábavy, vynútený povinnosťami, pre bolesti alebo porúch spánku dáva platformu pre vznik ochorení. ( znižuje  imunitu, telesnú, odolnosť, psychickú odolnosť). Preto treba príčiny deficitu spánku riešiť.

Ráno sa budiť samovoľne, bez budíka, je spôsob, ako sa nezobudiť uprostred hlbokého spánku. Dôležité pre to preto, aby sme mali počas dňa pocit vyspatia a boli výkonní.

Poruchy spánku ( nespavosť, nočné prebúdzanie sa ) treba riešiť s odborníkmi.

Relax ( uvoľnenie, ustálenie rovnovážneho stavu),  psychohygiena  (súhrn podmienok potrebných na zabezpečenie duševného zdravia, psychickej pohody a výkonnosti)

1.

Počas dňa vykonávame činnosť už aj tým, že sme bdelí. K tomu fyzická a psychická práca. Nehľadiac na spôsob práce a stupeň zaťaženia- nikomu nestačí na regeneráciu len spánok. Optimálny telesný a duševný relax  ( uvoľnenie) je dôležitý pre vytvorenie  fyzickej aj psychickej pohody, a zdravia. Dostatočný stupeň relaxu dáva predpoklady pre správne vylučovanie adrenalínu, dopamínu, serotonínu, oxytocínu.....a podobne. Sú to hormonálne látky účinkujúce v mozgu a nervových spojeniach, takzvané neuromediátory. Rovnovážne hladiny týchto mediátorov navodzujú pocit spokojnosti a pocit šťastia.( Príklad: Zvýšené hladiny adrenalínu spôsobujú stres. Optimálne hladiny- pripravenosť a vytrvalosť riešiť problémy. Nízke hladiny adrenalínu navodzujú nezáujem, nudu.)

2.

Ak nastanú ťažkosti z preťaženia, treba problém riešiť aktívnym spôsobom. Vyhľadajte  odborníkov, ktorí vám pomôžu. Obzvlášť dôležité je vedieť riešiť preťaženie psychické. Nastáva preťažením či pracovným, ale aj problémami v osobnom živote. Je veľa možností, ako sa dá naučiť zvládať záťažové situácie. Nemusíme byť ani obeťami svojich emócií. Keď sa to naučíte, odzrkadlí sa to na dobrom psychickom aj telesnom zdraví.

3.

Poznanie a praktizovanie cvičení a relaxačných metód, meditačné techniky,  fyzioterapeutické procedúry, hudba, dopriať si pravidelne všetko čo vás teší a robí vám uvoľnenie. Je veľa techník pre cvičenie na podporu rovnováhy svalovej sústavy a uvoľnenie svalového napätia.

V oblasti hygieny

1.

Aktívne hľadať a poznávať škodlivé riziká. Zisťovať možnosti, ako ich eliminovať .

2.

Vyhýbať sa, pokiaľ sa dá vystavovaniu fyzikálnym ( Rtg, klíma, teplo, chlad, veterno, silné slnečné žiarenie ), chemickým ( výpary farieb, výfukov, postrekov a hnojív ,potravinové chémie, čistiace prostriedky...)biologickým ( komáre, poranenie zvieratami...) infekčnými- dodržiavať osobnú hygienu očistou tela, šatstva, bývania, dopravy,...hygienu pohlavného styku, počas epidémií sa aktívne vyhýbať verejným priestranstvám 

3.

Psychohygiena- zaradila som ju aj do kolónky relax.

V dnešnej dobe sa výskum v tejto oblasti výrazne posunul dopredu. Posledné výskumy v oblasti neurofyziológie mozgu priniesli veľa nového do poznania, ako nám funguje mozog, aj ako stres a emócie ovplyvňujú naše myslenie a konanie. Poznaním týchto mechanizmov sa dokážeme naučiť tieto funkcie ovládať a nebyť v područí nepríjemných pocitov, ktoré nám negatívne emócie  spôsobujú. Navyše si zlepšíme  reálny pohľad na svet a zlepší sa aj koncentrácia na výkon.